Ukážka špeciálno-pedagogickej starostlivosti o detského klienta
(Prepis dvoch stretnutí...)
1. stretnutie s Jakubom a jeho rodinou
Jakub (meno je z etických dôvodov vymyslené) má 9 rokov, je žiakom 4. triedy ZŠ, je zdravý, neprekonal žiadne vážnejšie choroby, nebol operovaný, ani hospitalizovaný, narodil sa prirodzeným spôsobom a je chcené, plánované dieťa. Učí sa s vyznamenaním, psychologické vyšetrenie intelektu hovorí o pásme mierneho nadpriemeru, má dobrú priestorovú predstavivosť, v jeho sociabilite sa prejavujú infantilné prvky.
Jakub žije v úplnej rodine. Rodičia nevedú svojho syna k samostatnosti, ale naopak, správajú sa k nemu majetnícky, určujú a organizujú jeho aktivity, záujmy, diktujú pravidlá a nepripúšťajú ani len diskusiu o nich, nadmieru syna kontrolujú a matka ho priveľmi ochraňuje pred okolím. Rodičia, najmä otec sa viac zameriavajú na synove výkony a úspechy v tých oblastiach, ktoré mu určili, ako na jeho prežívanie, potreby a túžby. Otec sa správa k synovi prísne a chladne, je skúpy na prejavy lásky (hoci syna má veľmi rád), matka zase syna svojimi emóciami zaplavuje. Rodičia, ktorí sami v detstve neboli vedení k slobodnému prejavu, k samostatnému rozhodovaniu a k možnostiam voľby, teraz podobnú výchovu realizujú u syna. Jakub má jedného súrodenca - staršiu sestru (16 rokov), ktorá sa pokúša hrať rolu veľmi sebavedomej, dominantnej slečny. Upútal ma jej hlasný rečový prejav, aj samotný hlas, ktorý bol na dievča hrubý a tiež robustná stavba tela (fyzicky sa podobá otcovi). Sestra študuje na športovom gymnáziu a túži byť trénerkou. Otec (50 rokov) pôsobí dojmom zachmúreného, nespokojného veľmi precízneho detailistu, má vysokoškolské vzdelanie technického smeru a od syna očakáva vysoké výkony, ako v učení, tak aj v športe. Za neúspechy syna fyzicky trestá, verbálne ponižuje a zosmiešňuje. Zapodievať sa s emóciami syna považuje za zbytočné, veď sú chlapi... Syna považuje za zženštilého. Domnieva sa, že matka a babka Jakuba „kazia“.
Matka (48 rokov), pekná tmavovlasá žena (syn sa jej podobá), je zaplavujúca, majetnícka, syna si neprimerane privlastňuje, ochraňuje pred okolitým „svetom“ a kontroluje tak, že to pôsobí, ako prenasledovanie. Druhý rok je doma, nechodí do práce, vraj preto, lebo Jakub potrebuje jej pomoc a opateru. Predtým vyučovala telocvik na fakulte telesnej výchovy. Členom rodiny je aj 75 ročná babka, veľmi životaschopná, vzdelaná žena, ktorá má na svoju dcéru veľký vplyv a zdá sa, že ju emocionálne ovláda. Celá rodina je športovo orientovaná. Venujú sa mnohým druhom športu – lyžovaniu, plávaniu, basketbalu, turistike, rybolovu. Na prvé stretnutie prišli piati členovia rodiny: matka, otec, sestra, babka a Jakub. Ženy mi vysvetlili problém zo svojho pohľadu: „Jakub nechce chodiť do školy. Často prosí mamu, aby mohol zostať doma. Jakub sa bojí chodiť do školy a zdôvodňuje to tým, že ho bude otravovať zase ten hlúpy spolužiak Dušan, bojí sa ho, a preto sa vyhovára, že je unavený, alebo že ho bolí brucho... Jakubovi spolužiaci sú nevychovaní, najmä ten chlapec, ktorý Jakuba provokuje. Učiteľku sme na to upozornili, ale ona „to vidí“ inak.“
Odlišný učiteľkin názor zdôvodnili jej neskúsenosťou. Jakub sa k situácii vyjadril tak, že „ho bolieva ráno brucho a je veľmi unavený. Inak, v škole nie je zle, len sa hnevá na toho chlapca... je veľmi drzý a aj k pani učiteľke sa drzo správa, odvráva a používa škaredé slová. Jakub má pani učiteľku rád“.
Jakub pôsobí dojmom jemného, tichého, citlivého, šikovného a kultivovaného chlapca, má peknú symetrickú, vyšportovanú postavu a milú tvár. Zaujalo ma, ako sedel za stolom, lebo bol nezvyčajne vystretý. Registrovala som jeho strnulé držanie tela a empaticky som vnímala jeho vnútorné napätie. Jakub očami „behal“ po miestnosti a pristavil sa pri hlinených figúrkach. „Aj ja rád modelujem“, povedal. Neskôr sa ukázalo, že rád pracuje s hlinou, zistila som, že má naozaj talent a veľmi rád tvorí, modeluje, čo sme neskôr v terapii aj využili (rodičia ho však nútia športovať). Jeho reč bola pomalá, opatrná, unavená, vyjadroval sa zdržanlivo a akoby hľadal pohľadom súhlas matky alebo babky. Keď som rodičov, babku a sestru požiadala, aby nás nechali s Jakubom osamote, Jakub nadobudol väčšiu odvahu a spomenul hádky medzi rodičmi aj to, že otec je netrpezlivý (ale bližšie nevedel tento pojem vysvetliť), alebo to, že rodičia sa bijú, má strach o mamu, aby sa jej niečo zlé nestalo. Mamu má veľmi rád. Počas rozhovoru spomenul, že mame dal ku Dňu matiek čierne srdce, ktoré sám vyrobil a na čierno vymaľoval. Na otázku, „prečo bolo srdce čiernej farby?“ odpovedal, že mama ho otravuje, vypytuje sa na školu a úlohy, stále sa bojí o neho a kontroluje ho. Jemu sa to nepáči. Veď už je štvrták...
2. stretnutie s Jakubom
Lűscherovým color testom som Jakubovi zmerala úroveň hladiny stresu. Použila som počítačovú verziu (Šimonek – Koryčan – Šimonek, r. 1991), ktorý podáva komplexnejší obraz o vnútornom psychickom stave žiaka a upozorňuje napr. aj na psychosomatické ochorenia, zdroje stresu, anxiety, konflikty, instabilitu autonómneho nervového systému, psychickú vyčerpanosť a podobne. (Zistilo sa, že stresy sa v Lűscherovom teste odrážajú ešte predtým, ako sa ich fyziologické dôsledky stanú zrejmými).
Test potvrdil u Jakuba stav zvýšených neurotických obtiaží dlhodobejšieho rázu a stav deprivačnej symptomatiky. Výsledky testu upozornili na to, že Jakub prežíva stav záťaže a ak sa jej nezbaví, rozvinie sa u neho taký vnútorný deficit osobnosti, ktorý začne narúšať celkovú rovnováhu vegetatívneho nervového systému, naruší a oslabí obranný imunitný systém a tým aj rôzne metabolické procesy. To sa odrazí v strate prirodzenej dynamickej vitality.
Prístup rodičov k synovi, ich premrštené nároky na jeho výkony, neprimerané požiadavky, konflikty a nezhody medzi rodičmi neumožňujú chlapcovi zdravý organický vývoj. Jakub je zvýšenou mierou citlivý na kritiku, pretože je presvedčený o tom, že jeho správanie by malo byť stále prijímané okolím. Kritika alebo nesúhlas s jeho správaním pre Jakuba znamená popieranie jeho presvedčenia o svojom dobrom správaní, a tak nastupuje agresivita voči každému kritikovi. Sám nepozná a nevie používať adaptačné vzorce správania. Jedinečnosť hľadá v úzkom vzťahu. Úzkosť rieši opovrhnutím a vzdorom, je však schopný nabíjať sa energiou z pozitívneho ľudského kontaktu. Má veľkú potrebu nežného, hlbokého, ochraňujúceho a starostlivosťou nasýteného fungovania rodiny. Výrazne potrebuje atribút fyzického, dotykového, maznavo-nežného kontaktu a príjemnú hlasovú komunikáciu. Túži po ideálnom vzťahu, ktorý ho neohrozuje. Jakub má emočný medziľudský deficit a nevybudované adaptačné mechanizmy, nízke sýtenie poskytovaných nežností, či už telesných alebo rečových, túži byť v hlbokej a nežnej ochrane, je závislý na materskej figúre. Tento jav sa objavuje u detí v rozpadajúcich sa rodinách. Citová neuspokojenosť, nízke sýtenie harmóniou a spolupatričnosťou v medziľudských vzťahoch, akoby bola prerušená a blokovaná vnútorná identita so sociálnou integritou, sa objavuje u detí s nízkou sociálnou diferenciáciou a plasticitou. Ide o sociálnu rigiditu, ktorá vyplýva z malej zásobárne sociálnych stratégií. Jakub nepozná riešenie, nevie ako sa správať v emočne náročných a preňho neuspokojivých situáciách. V takejto situácii používa vzorce správania, ako sú: zrušenie, prerušenie, odtiahnutie sa, negovanie. Nevie riešiť problémové situácie, zdôrazňuje vinu okolia, chce, aby sa najprv zmenil, vyhovel ten druhý.
U Jakuba dominuje túžba po ohľaduplnosti, citlivom zaobchádzaní, v potrebe absencie telesných trestov, absencie nadmernej námahy a preťažovania. Jakub je maximálne preťažovaný, rodičia, najmä otec, kladú na syna vysoké požiadavky, je „zavalený“ rôznymi krúžkami a aktivitami, matkinými náladami a emóciami (ktorým nerozumie), sú nad jeho sily. Matku som upozornila, že proces, ktorým jej syn v terapii bude prechádzať, bude náročný a dynamický a má sa vyvíjať v smere znižovania stresu až k jeho zániku a spolupráca s rodičmi je nutná. Dohodli sme sa na cieli terapie, ktorý sme formulovali ako: poskytnutie podpory a pomoci Jakubovi pri prekonávaní záťažovej situácie. Dohodli sme sa aj na podmienkach kontraktu: predbežne na 5 stretnutiach a potom sme kontrakt uzavreli na 20 stretnutí, a to v intervaloch 1 stretnutie = 50min. / raz za týždeň. Matke som vysvetlila, že počas tohto obdobia sa spoločne zameriame na tieto úlohy:
1. V počiatočnom štádiu zvládania stresu bude potrebné zabezpečiť normalizáciu bežných podmienok, to znamená vytvoriť Jakubovi pokojné, nezaťažujúce prostredie pre regeneráciu psychických síl, aby sa jeho psychika mohla úplne zotaviť.
2. Ďalej bude treba zabezpečiť, aby proces učenia bol pre Jakuba pestrý, konkrétny, podporujúci vlastnú aktivitu, motivačne veselý, kladný, humorný, pretože kopíruje psychofyziologické parametre detského organizmu a jeho „ekonomické“ prežívanie. Z týchto dôvodov je nutné odbremeniť Jakuba od veľkého množstva záujmových krúžkov, ktoré ho vyčerpávajú.
3. Bude potrebné zmeniť prístup rodičov k synovi: otec by mal ubrať na prísnosti a prejaviť viac náklonnosti a mužskej spolupatričnosti, matka menej kontrolovať a viac dôverovať synovým schopnostiam.
4. Získavanie zručností zvládania životných situácií
Sama som si určila tieto ciele:
1. nadviazať s Jakubom kvalitný kontakt a pracovať na vzťahu vzájomnej dôvery,
2. rozvíjať emočnú komunikáciu,
3. poskytovať mu podporu,
4. aktivovať vnútorné zdroje,
5. posilňovať funkcie Ja.
Tento plán, rozvrhnutý na 20 stretnutí, by mal tvoriť bázu Jakubovho zdravého vývoja, ktorý má smerovať k samostatnej, autonómnej, vnútorne integrovanej, socializovanej osobnosti.